Lingvističke aktuelnosti

Upisano u kategoriju: Prikazi, Broj: 22

Mаriја Dobríkovа (Bratislava)

 

Martin Ološtiak: ASPEKTY TEÓRIE LEXIKÁLNEJ MOTIVÁCIE. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov, 2011, 339 str.

 

 

Mar­tin Olo­šti­ak, do­cent In­štitútu slo­va­ki­stických, mediálnych a kni­žničných štúdií Fi­lo­zo­fic­kej fa­kulty Pre­šov­skej uni­ver­zity v Pre­šo­ve sa výskum­ne ve­nu­je le­xi­koló­gii, derivatológii, morfológii, ono­ma­sti­ke a kon­tak­to­vej lin­gvi­sti­ke. V re­cen­zo­va­nej mo­no­gra­fii nadväzuje na je­den z možných prístupov ku skúma­niu le­xi­kál­nej zásoby, ktorú v slo­ven­skej jazyko­ve­de v rámci derivatológie syste­ma­ticky ro­zpracúval pro­fe­sor Ju­raj Furdík (1935–2002). Autor pre­to v pr­vej ka­pi­to­le po­drob­ne analyzu­je genézu a pod­sta­tu Furdíkovho chápania mo­ti­vo­va­no­sti v jazyku. V na­sle­dujúcich podkapitolách pred­sta­vu­je mo­žno­sti ďal­ši­e­ho výsku­mu v tej­to obla­sti, podáva cha­rak­te­ri­sti­ku le­xi­kál­nej motivácie, ve­nu­je sa otázkam vzť­a­hu med­zi lexémou a le­xi­ou, mo­ti­vač­nej typológii, mo­ti­vač­nej dyna­mi­ke, mo­ti­vačným vzť­a­hom, mo­ti­vačným funkciám, dimenziám vplyvu mo­ti­vačného typu na fun­go­va­nie slov­nej zásoby a mo­ti­vač­nej hierarchizácii.

   Ja­dro práce pred­sta­vujú druhá až de­vi­a­ta ka­pi­to­la. M. Olo­šti­ak v nich sústre­ď­u­je po­zor­no­sť na analýzu vybraných ôsmich mo­ti­vačných typov – slo­vo­tvornú (s. 53–72), mor­fo­lo­gickú (s. 73–95), syntak­tickú (s. 96–140), fra­ze­o­lo­gickú (s. 141–194), interlingválnu (s. 195–228), abre­vi­ačnú (s. 229–266), re­gi­strovú (s. 267–279, pri­čom termín ko­mu­ni­kačný re­gi­ster sa tu v šir­šom zmysle slo­va chápe ako druh so­ci­o­lek­tu, t. j. ako spôsob fun­go­va­nia istého jazyka v závislosti od cha­rak­te­ru čin­no­sti a sociálneho pro­stre­dia) a in­di­vi­du­a­li­začnú motiváciu (s. 280–293). Jed­no­tlivé ka­pi­toly majú jed­notnú kompozíciou. Na ich za­či­at­ku je výklad pri­bli­žujúci pod­sta­tu analyzo­vaného typu, po­tom na­sle­du­je cha­rak­te­ri­sti­ka je­ho vzť­a­hu k iným mo­ti­vačným typom (motivačná kooperácia, determinácia, in­kom­pa­ti­bi­li­ta) a v po­sled­nej ča­sti ka­ždej ka­pi­toly sa na­zna­čujú dyna­mické aspekty (vznik, zme­na, osla­bo­va­nie, stra­ta motivácie). Výnim­ku pred­sta­vu­je druhá ka­pi­to­la o slo­vo­tvor­nej motivácii, ktorú M. Olo­šti­ak síce chápe ako centrálny mo­ti­vačný typ, no vzhľ­a­dom na to, že ten­to typ bol po­drob­ne opísaný inými autor­mi, sústre­ď­u­je sa pre­dov­šetkým na javy, ktoré bez­pro­stred­ne súvi­sia s teóriou motivácie, kon­krétne na vysve­tle­nie centrálneho po­sta­ve­nia slo­vo­tvor­nej motivácie a jej vzť­a­hov s ostatnými mo­ti­vačnými typmi.

   Autor výbe­rom jed­no­tlivých typov motivácie do­sa­hu­je relatívnu kom­pakt­no­sť skúma­nej pro­ble­ma­tiky tým, že prináša in­te­grujúci po­hľad na základné, vzájomne pre­po­jené le­xi­kál­ne kategórie, napríklad jed­no­slov­no­sť (slovotvorná, morfologická motivácia) – vi­ac­slov­no­sť (syntaktická motivácia), morfematická jednoslovná motivácia (slovotvorná motivácia) – nemorfematická jednoslovná nominácia (morfologická motivácia), nominačná ex­pli­cit­no­sť (syntaktická motivácia) – nominačná im­pli­cit­no­sť (abreviačná motivácia) a pod. Tým pod­či­ar­ku­je ni­e­len ich vzájomnú pre­po­je­no­sť, ale aj kom­pli­ko­va­no­sť a vi­a­ca­spek­to­vo­sť. Ho­ci sa práca v sa­mo­statných kapitolách ne­ve­nu­je séman­tic­kej ale­bo onymic­kej motivácii, tie mo­ti­vačné typy, ktoré do nej bo­li za­hr­nuté sú spra­co­vané ve­ľ­mi inšpiratívne. Napríklad vo vzť­a­hu k mo­ti­vač­nej dyna­mi­ke vo frazeológii M. Olo­šti­ak kon­šta­tu­je, že frazeologická motivácia spočíva v troj­je­din­nom spojení syntak­tic­kej, séman­tic­kej a ex­presívnej motivácie, pri­čom do­mi­nantné po­sta­ve­nie vo fra­ze­o­lo­gi­zač­nom pro­ce­se patrí ko­no­tač­no-prag­ma­tic­kej zlož­ke, ktorá de­ter­mi­nu­je zlož­ku štruktúrnu aj de­no­tačnú (s. 194).

Mo­no­gra­fia ob­sa­hu­je ešte je­den zaujímavý ex­tra­lin­gvi­stický mo­ti­vačný typ, ktorý by sme mo­hli na­zvať individuálnou motiváciou. Jej autor to­tiž na vi­a­cerých mi­e­stach zdôrazňuje, že na za­či­at­ku je­ho lin­gvi­stických úvah bol pro­fe­sor Ju­raj Furdík, spi­ri­tus mo­vens a duc­hovný otec re­cen­zo­vaného di­e­la. Tre­ba spra­vo­dli­vo kon­šta­to­vať, že Mar­tin Olo­šti­ak je dôstojným a kreatívnym po­kra­čo­va­te­ľ­om svoj­ho uči­te­ľa.

 

Bez komentara »

No comments yet.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URL

Leave a comment

You must be logged in to post a comment.

Napravljeno pomoćuWordPressa